Vznik obce spadá do začiatkov 14.storočia. Prvá zmienka je z roku 1318. Patrila štítnickým Bebekovcom, od 17. Storočia Andrássyovcom. V 17.-18. Storočí tu vznikajú železné hámre, z ktorých sa neskôr stávajú papierové mlyny. V obci bolo niekoľko cechov ako čižmársky, krajčírsky, tkáčsky, rozšírené bolo aj furmanstvo a manipulácia s drevom. V roku 1828 sa tu narodil národný dejateľ, spisovateľ a zberateľ prostonárodných slovenských povestí P.E.Dobšinský. Na rodnom dome je osadená pamätná tabuľa odhalená pri 100.výročí jeho narodenia v r.1928. V obci sa nachádza papiereň, ktorá má dlhoročnú tradíciu výroby papiera. Jej počiatky siahajú do roku 1817. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. Zakladateľka papierne Johanna Gyurkyová v roku 1841 zaviedla strojnú výrobu papiera, prvú v Uhorsku.
Príroda a architektúra
Slavošovce (425m n.m. v strede obce) ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v severovýchodnom výbežku Štítnickej doliny pod končiarmi Kohúta (1409) a Stolice(1476). Hornatý povrch chotára tvoria pasienky a menej úrodné, na obrábanie náročné polia s podzolovou hnedou na severe piesočnatou pôdou. Nad nimi sú listnaté lesy (breza,hrab,dub), vo vyšších polohách lesy ihličnaté.
Pamätná izba Pavla Emanuela Dobšinského
Uprostred Slavošoviec je rodný dom v ktorom sa v roku 1828 narodil spisovateľ, etnograf, pedagóg a kazateľ P.E. Dobšinský. Poznať bližšie jeho život možno v Slavošovciach a Drienčanoch, dvoch gemerských dedinách. Už vo svojich prácach, nevedome používal pseudonym Slavoj Drienčanský čím určil nielen miesto svojho rodiska, ale aj posledného skonu. Zomrel v Drienčanoch 22.októbra roku 1885.
Na rodnom dome je osadená pamätná tabuľa odhalená pri 100 výročí jeho narodenia, na veľkolepej národnej slávnosti roku 1928. 16. marca 1970 bolo v obci slávnostné odhalenie pamätníka P.E. Dobšinskému a pomenovanie Základnej školy menom Pavla Emanuela Dobšinského. Autorom pamätníka odhaleného pri 142. výročí narodenia bol akademický sochár Dušan Dzurek z Bratislavy. V pamätnej izbe sa k návštevníkovi prihovára doba v ktorej žil a tvoril Dobšinský. Jeho rozprávky dodnes zbližujú deti celého sveta, majú ich rady všetky deti, to ich spája a jeho odkaz je stále platný. Na Dobšinského rozprávkach sa učia poznávať sily dobra, skromnosť a pracovitosť. to im pripomínajú “Pamodaj šťastia lavička, Veštec” ale aj iné, uvedomovať si, že zlé sily ktoré predstavujú čerti, šarkany, ježibaby stíha vždy trest.
Dnešná podoba bola dotvorená roku 1995. V pamätnej izbe je sústredený materiál regionálneho charakteru, dpolnený dobovými predmetmi a nástrojmi používanými v minulosti, napr. zbierka-mútnica ktorá sa používala pri mútení smotany na maslo. Uprostred miestnosti na vyvýšenom pódiu sú nainštalované predmety z domácností starých rodičov. To všetko pripomína dobu, v ktorej žil a tvoril aj P. Dobšinský. Z dobových predmetov pri vstupe do miestností z ľava sa vo vitrínke nachádzajú napr. banícke kahance z neďalekej Ochtinej pripomínajúce 16.-18. storočie. Je tu aj vysiaci zámok-kladka, pripomínajúci 17. stor. doklad šikovných rúk remeselníka, a žehlička “biglajz” na drevené uhlie, školská tabuľka na ktorú sa písalo ešte griflikom, či decimálna váha z 18. stor., bodák z revolučných rokov 1848, česák na ľan, ako aj starobylé kľúče od komôr, ostroha, železný mažiar, koliesko na krájanie pirohov známeho gemerského jedla, dobová plechová škatuľka na odkladanie gombíkov, na cverny, alebo aj písacie potreby.
Hneď vedľa vitríny vľavo, stojí liatinový mažiar zo známych gemerských zlievarní, pripomínajúci 15.-16. storočie. Býval umiestnený na kostolnej veži, obsluhoval ho určený odborník na streľbu (kanonýr) prípadne vojnový veterán, ktorý ho naplnil strelným prachom a nálož odpálil koncom rozžeraveného drôta. Výbuch oznamoval začiatok slávností v obci, hostiny – kermeš a pod. Je tu nainštalovaný aj iný dobový, národopisný a dejepisný materiál.
Okrem spomínaného aj dobová keramika, taniere, krčahy, džbány v ďalších paneloch. Na pravej strane vo vitríne je stručná história obce, farebné fotografie miestneho kostola, začiatky ktorého spadajú do roku 1395, jeho interiér s barokovým oltárom, kazateľna, (kancel) a kamenná krstiteľnica. Vo vitrínke sú ďalej reprodikcie ukážky dobových listín od 17. stor. dokumentujúce pomery minulých storočí. Návšteníkovi sa priblížia takto aj ďalšie, naznáme údaje o živote Dobšinského aj slávnostné udalosti konané na jeho počesť. To všetko pripomína vystavená dokumentácia, pramene, zborníky, články publikované gemerskou vlastivednou spoločnosťou, ukážky z tvorby Dobšinského. Sú tu aj reprodukcie niektorých listov písaných Dobšinskému od A. Sládkoviča, M. Hrebendu, ale aj prejavy, ktoré odozneli na vedeckej konforencii v R. Sobote a sú venované odkazu Dobšinského.
